Prečo (ne)podporujeme Ukrajinu? (Výsledky diskusie)

Na čom sa teda na základe výsledkov diskusie zhodneme, a skutočne máme jasno v tom, prečo (ne)podporujeme Ukrajinu?

Tento článok je len výňatkom výsledkov diskusie. Kompletný PDF report si môžete stiahnuť na odkaze nižšie.

Kto sa zapojil?

V priebehu diskusie sa vytvorili dve názorové skupiny A a B. Hlavný rozdiel medzi nimi pramení z toho, či respondenti vyjadrujú podporu Ukrajine (skupina A), alebo sa s podporou nášho suseda nestotožňujú (B). Až 26% diskutujúcich súhlasilo s tvrdením, že nepodporujú nikoho.

Medzi skupinami panuje rozdielny názor na zodpovednosť za rozpútanie vojny a v súvislosti s tým na otázku, kto sú skutočné strany konfliktu. (31, 40, 41, 42, 84, 86, 103)

Z úvahy nad konfliktom prirodzene vyplýva úvaha nad mierom – skupiny nenašli zhodu v názore, či sa vojna musí „skončiť za každú cenu” (5).

Za čo sme ochotní bojovať?

Najcennejšou hodnotou hodnou obrany ostáva život vlastných detí a rodiny (7), výraznú podporu má aj obrana slobody a demokracie, hoci v skupine B nejde o väčšinu absolútnu (8).

Absolútna väčšina hlasujúcich nesúhlasí s tvrdením, že agresii by sme mali ustupovať, aby sme sa vyhli vojne (24), ale skupina B nie je kolektívne presvedčená o tom, že na agresiu nie je možné reagovať pasivitou (23).

Medzi skupinami panuje zhoda v definícii agresora (80), ale zďaleka nepanuje jasno v tom, akým spôsobom je na agresiu vhodné reagovať (69, 73).

Naprieč skupinami existuje absolútna zhoda na tom, že štáty majú právo rozhodovať o svojom osude (15). Absenciu protestov a zapojenie Ukrajincov do obrany svojej krajiny obe strany vnímajú ako ich vlastné legitímne rozhodnutie (17).

Mier?

V oboch skupinách panuje zhoda, že mier sa dosahuje dialógom, nie bojom, a pre začiatok dialógu je nutné prestať útočiť (14, 13). Obe skupiny sa zároveň zhodujú na tom, že štát je agresorom, ak svoje záujmy presadzuje vojenskou inváziou (80). Absolútna väčšina skupiny B však zároveň tvrdí, že Rusko bojuje za mier (82).

Vojna na Ukrajine vnáša do slovenskej spoločnosti veľkú mieru neistoty a strachu, (ktoré si však dokážeme priznať). Jedna z vecí, ktoré máme spoločné, je trochu paradoxne vnímanie rozdelenia spoločnosti.

Existujú hodnoty, ktoré všetci považujeme za hodné obrany, a na prvom mieste medzi nimi je obrana rodiny a detí. Túžime po mieri, ale nie sme ochotní ustupovať agresorom. Historické skutočnosti nedovoľujú nikomu robiť si nárok na súčasné územie susedného štátu, a kto vynucuje svoje záujmy vojnou, ten je agresor.

Bojíme sa eskalácie a nevieme sa rozhodnúť, akým správam veriť. Napriek tomu, že vieme, čo je správanie agresora, sa nezhodneme v otázke, kto vojnu u našich susedov skutočne vyvolal. Vieme, že každý má právo sa brániť, ale uhýbame pred predstavou, že by sme obranu mali bezpodmienečne podporovať.

Chceme mier, chceme mier, chceme mier, ale vieme vôbec, aký?

O tom sa porozprávame nabudúce. Ďakujeme za Vašu účasť!

Polis report nájdete na tomto linku.