Slovensko na ceste k izolácii. Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?

Strieda sebeckosť odcudzenie? Zatiaľ čo si Slovensko naplno užíva výhody členstva v EÚ, podpora Únie klesá. Prečo? A skutočne chceme radšej vysedávať na tribúne, ako byť aktívnymi hráčmi v európskom dianí?

Trendy hovoria jasne. Nálady obyvateľov Slovenska sa vzďaľujú od Európskej únie (EÚ). Zimný Eurobarometer odhalil, že tretina (31 %) obyvateľov Slovenska si myslí, že Slovensko by dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo EÚ. Od leta 2022 ide o nárast o šesť percent.

Skutočne by malo Slovensko silnejší hlas ako izolovaný štát? Prečo chceme kričať osamote, keď môžeme byť súčasťou chorálu?

Zapojte sa do diskusie na tému, ktorá týka nás všetkých - aktívnych občanov, Slovákov a Európanov.

Keď zahlasujete za 7 komentárov, budete zoskupení spolu s ostatnými v názorových skupinách.

Ďakujeme, že diskutujete slušne!

Odpojiť Facebook účet

Prečo sa pýtame?

Európa je našim prirodzeným životným priestorom. Slovensko leží v jej srdci a v ostatných európskych štátoch nachádza najväčších aj najspoľahlivejších obchodných partnerov. V Európskej únii sme súčasťou projektu, ktorého výsledkom je najdlhšie obdobie mieru, aké kedy náš kontinent zažil.

Vstupom do európskeho klubu sme získali slobodu pohybu, pobytu, zamestnania či podnikania. Naša ekonomika sa vďaka jednotnému trhu a novým investičným možnostiam naštartovala. HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol v období rokov 2003 až 2017 o 94 %, dnes máme možnosť čerpať okrem klasických eurofondov aj vyše 6 miliárd eur z európskeho plánu obnovy a odolnosti.

Ekonomické benefity sú nespochybniteľné. Sami to dobre vieme - životnú úroveň považujeme za hlavný prínos Európskej únie. Až 74 % z nás (o 3 % viac než je európsky priemer) je spokojných s Európskou menovou úniou a používaním eura. Prečo sa nám napriek tomu často zdá, že mínusy prevažujú nad plusmi?

Diktát Bruselu či dôsledok nezáujmu?

Zlý Brusel, o nás bez nás a nezmyselné nariadenia… Slovenské členstvo v EÚ sprevádzajú aj mnohé kritické hlasy. Tie nám hovoria najmä o diktáte Bruselu, ktorý nám nanucuje „kadejaké byrokratické výmysly“. Do akej miery sú tieto argumenty založené na pravde? A nakoľko sú len dôsledkom vyviňovania sa zo strany domácich politikov, ktorí nie sú ochotní prijať zodpovednosť za vlastné zlyhania?

Radšej na tribúne než na ihrisku?

Slovensko nie je poddaným v Európskom spoločenstve - na rozhodnutiach EÚ sa priamo zúčastňujeme. Je to úlohou našej vlády a nami priamo volených europoslancov. Napriek tomu, že proces rozhodovania je zdĺhavejší, náš hlas sa ráta. Cítime to však aj na vlastnej koži?

Uvedomujeme si svoju rolu v európskej politike a máme záujem o jej napĺňanie? Slovensko sa historicky umiestňuje na posledných priečkach účasti na eurovoľbách. V roku 2019 sa zúčastnilo len 22 % populácie (v roku 2014 13 %). Máme teda právo frflať, ak je nám európska politika ukradnutá? A vôbec - čo je dôležitejšie než dosiahnuť, aby hlas Slovenska väčšmi rezonoval v európskom choráli?

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na www.staging.demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.

Úspešne ste sa prihlásili na odber DEMDIS
Skvelé! Potom dokončite platbu, aby ste získali úplný prístup ku všetkému prémiovému obsahu.
Chyba! Nepodarilo sa prihlásiť. neplatný odkaz.
Vitaj späť! Úspešne ste sa prihlásili.
Chyba! Nepodarilo sa prihlásiť. Skúste to znova.
Úspech! Váš účet je plne aktivovaný, teraz máte prístup ku všetkému obsahu.
Chyba! Platba v pruhoch zlyhala.
Úspech! Vaše fakturačné údaje sú aktualizované.
Chyba! Aktualizácia fakturačných údajov zlyhala.